Ako pristupovať k žiakom s VPU

AKO POSTUPOVAŤ PRI PRÁCI S DEŤMI S VÝVINOVÝMI PORUCHAMI UČENIA


        Čím lepší máme prehľad o deťoch v triede a ich schopnostiach, tým skôr vypozorujeme problémových žiakov a máme šancu im pomôcť. Ak prehľad nemáme, ľahko sa nám môže stať, že naše nároky na dieťa budú prehnané a neopodstatnené. U detí s VPU je veľmi dôležité vedieť, čo dokážu v školskej práci dosiahnuť a podľa toho upraviť naše požiadavky.
       Tieto deti napriek inteligencii vďaka VPU nie sú schopné (viď vyššie) triediť a uchovávať si informácie. To zvyšuje ich úzkosť a citlivosť ku kritike. Tak môžu negatívne skúsenosti z  istých predmetov spôsobiť, vyvolať nezáujem o celú výuku. Problémové správanie spojené s VPU býva väčšinou spôsobené citovou neistotou, ku ktorej sú tieto deti zvlášť náchylné. Stručne si popíšeme mechanizmus vzniku porúch správania u detí s nediagnostikovanými VPU, resp. s nepodchytenými deťmi s týmito problémami. Poznanie tohto mechanizmu totižto dáva šancu pomôcť deťom a predísť zbytočným nedorozumeniam s nimi samotnými, s rodičmi detí, s ostatnými kolegami. A v neposlednej rade pomôže i nám samotným pred zbytočným stresom, psychickým vyčerpaním. V tejto súvislosti sa v literatúre hovorí o tzv. začarovaných kruhoch.

ZAČAROVANÉ KRUHY VPU

-  dieťa nastupuje do školy a nik neočakáva problémy,
-  nedosahuje očakávané úspechy napriek snahe svojej, rodičov, učiteľa,
-  prichádza neistota v školskej práci, narúša sa sebahodnotenie,
-  prvé nedorozumenia v sociálnych vzťahoch dieťaťa (rodičia, učitelia, spolužiaci),
-  napriek zvýšenému úsiliu zo strany rodičov, učiteľov sa nič nedeje a požadované výsledky sa
   nedostavujú ( dieťa si začína uvedomovať svoj neúspech ).

    Dieťa si vynucuje pozornosť a je odmietané „výchovnými opatreniami“, čoraz menej sa stretáva s uznaním (tak potrebným pre zdravý psychosociálny vývin jedinca) a objavujú sa prvé známky sociálnej nápadnosti.

Všímame si, že sa niečo deje!

-  dieťa začína na nezdary reagovať, čo situáciu väčšinou komplikuje (dieťa nepozná adekvátne reakcie na vysporiadanie sa so vzniknutou situáciou,  objavuje sa strach, neprimerané reakcie smerom k pedagógom, rodičom, spolužiakom),
-  už nie je iba neúspešné školsky, ale aj v sociálnych vzťahoch,
-  vyhýba sa čítaniu, písaniu, školskej práci všeobecne,
-  prvé prejavy, ktoré možno charakterizovať ako poruchy správania,
-  pokusy o vlastné hodnotenie na základe hodnotenia okolím.

V správaní sa objavujú  prejavy ako plachosť, neistota, odmietavé reakcie až agresia!

-  neprimerané reakcie dieťaťa dráždia okolie,
-  v porovnaní so spolužiakmi začína výrazne zlyhávať,
-  značné medzery v učení, nestíha, nechápe,
-  neprekonateľný strach, neistota, neschopnosť sústrediť sa
-  strach – neúspech – väčší strach – neúspech - …………

Bezmocnosť na strane dieťaťa, rodičov, pedagógov!

-  dlhodobo pôsobiace neúspechy, tlak a represie a vlastná bezmocnosť – dieťa očakáva
   neúspech,
-  ak sa mu aj niečo podarí, je to hodnotené ako náhoda,
-  stráca sa dôvera zo vzťahov!, dieťa nedôveruje iným, a iní nedôverujú dieťaťu.

Je jasné, čo sa deje s jeho sebahodnotením, dôverou, vzťahmi, školskou úspešnosťou!

         Nie každé dieťa s VPU musí prejsť týmto peklom a nie každý rodič či pedagóg si musí pretrpieť obdobie bezmocnosti, neschopnosti, nervozity a pod. Poznanie všetkých nástrah nám však dáva šancu im predísť a okrem ochrany svojho zdravia, ponúknuť príjemné školské prostredie i pre deti, ktoré z najrôznejších príčin nie sú schopné zvládať všetky nároky súčasnej školy (mimochodom značne prehnané a stavané len pre „bezproblémových“). Naším cieľom by mala byť snaha ponúknuť možnosť vzdelania celému spektru detí so širokou škálou predpokladov na úspešné zvládnutie základnej školy bez zbytočných pocitov menejcennosti, neúspešnosti, neschopnosti a pod. negatívnych pocitov, ktoré výrazne ovplyvnia ďalší vývin každého človeka. V tomto procese má podstatné miesto hodnotenie. Pre zdravú školu je výsostne dôležité si uvedomiť, že proces, ktorý prebieha v škole je hlavne a v prvom rade výchovou a potom vzdelávaním.

O HODNOTENÍ

       Hodnotenie žiaka v škole má pre neho obrovský význam. Je základným faktorom, podľa ktorého si vytvára dieťa mechanizmus hodnotenia seba samého. Sebareflexia zohráva v živote každého z nás kľúčovú úlohu. Pomáha nám riešiť zložité situácie v každodennom živote, krízové situácie s pokojom a rozvahou a pod. len sebavedomý jedinec je však schopný adekvátne sa vyrovnať s náročnou životnou situáciou. A práve ZŠ je miesto, kde sa týmto zručnostiam majú všetky naše deti naučiť. Tu je skrytý pravý význam a šanca pre nás všetkých, v pochopení integračných snáh. Teda ponúknuť možnosť vzdelania podľa individuálnych schopností jednotlivých detí.

      Dieťa sa potrebuje vyrovnať s hodnotením, aby ho mohlo prijať a pretaviť do sebahodnotenia (presné informácie – postupu, riešenia, chýb a pod., žiadne hodnotiace súdy, neurážať, neponižovať pred kolektívom…). Nevhodné spôsoby hodnotenia majú negatívne dôsledky na dieťa. Spojí si vlastnosti, ktoré mu pripisujú preň dôležitý ľudia a začne seba prežívať ako neschopného, nekompetentného. Stráca prirodzenú motiváciu k riešeniu úloh (nechce zažiť svoj neúspech a negatívnu odozvu), môže sa začať vyhýbať týmto činnostiam.
      Adekvátne hodnotenie a na jeho základe vytvorené zdravé sebahodnotenie dáva pocit vnútornej vyrovnanosti, sebadôvery. Takéto hodnotenie pomáha:

-  získavať znalosť o vlastných schopnostiach,
-  pestovať pocit kompetencie pri riešení problémov,
-  získavať schopnosť posúdenia možností,
-  ovplyvňovať konkrétne situácie,
-  vytvárať  zodpovednosť za vlastné konanie.

AKO HODNOTIŤ

-  oceniť činnosť pre jej vlastnú hodnotu s perspektívou do budúcnosti,
-  zdôrazniť čo bolo dobré, dosiahnuté, pozoruhodné a neorientovať sa na chybu,
-  rozvíjať komunikatívnosť, nie príkazy, zákazy,
-  žiak je schopný ďalšieho napredovania.

Individuálne hodnotenie – pomer medzi výkonom a schopnosťou. Neporovnávať žiakov medzi sebou!

Otvorené hodnotenie – hodnotiť činnosť, výsledok, dielo a nie osobnosť!

Pozitívna orientácia – hodnotiť to, čo vie.

Dialóg – dať možnosť o hodnotení diskutovať v triede (iba tak sa deti majú šancu naučiť sebahodnoteniu, učiteľ má šancu získať informácie o úrovni sebahodnotenia žiakov).

Objektivizácia hodnotenia – pedagóg by mal obmedzovať spôsob vlastných subjektívnych vplyvov pri hodnotení.

POŽIADAVKY NA UČITEĽA

-  sledovať vlastné pocity pri práci so žiakmi vyžadujúcimi špeciálno-pedagogické potreby,
-  ďalšie vzdelávanie,
-  pripustiť si neschopnosť (momentálnu) riešiť konkrétnu situáciu konkrétneho žiaka, požiadať kolegov o pomoc,
-  nepočúvať a nestýkať sa s tými kolegami, ktorí o žiakovi šíria iba negatívne informácie a tento svoj postoj prenášajú na ostatných kolegov i žiakov školy!
-  ochota a trpezlivosť, viera v seba samého, nenechať sa odradiť pri počiatočných neúspechoch (pri práci s „ problémovými deťmi sa pozitívne výsledky objavujú neskôr ako sa očakáva a nie tak očividne),
-  zaznamenávať si špecifické vzorce správania žiakov (nielen pre seba, ale i pre iných kolegov, rodičov), odkladá si zaujímavé práce žiakov,
-  rešpektovať žiakove súkromie, neznevažovať ho pred spolužiakmi, veriť v jeho schopnosti,
-  zabezpečiť potrebný čas na úspešné zvládnutie úloh,
-  oceňovať všetko dobré, to čím sa odlišuje – nechať vyniknúť,
-  neverte, že je lenivý, nenechajte sa zmiasť výkyvmi vo výkonoch neodpisujte vopred,
   zapájajte ostatných spolužiakov do procesu pomoci – prirodzene!,
-  nebáť sa upraviť osnovy, máte na to právo i povinnosť vzhľadom k „ integrovaným „ žiakom (cieľom je, aby si žiak zažil úspech, budoval a uchoval sebaúctu),
-  nadviazať spoluprácu s rodičmi, mať porozumenie pre to, čo prežívajú, chápať ich
   úzkosť a obavy, i z toho vyplývajúce neadekvátne reakcie pri komunikácii s vami.

-   nezabúdať, že ste vždy a všade ostro sledovaným vzorom v postojoch a správaní!


KĽUD,   DÔSLEDNOSŤ,   LÁSKAVOSŤ,   RADOSŤ.





Vypracoval : Mgr. Róbert Sabó, liečebný pedagóg DIC Zvolen, vo Zvolene, 2002.