Terapie narušenej komunikačnej schopnosti
„Logopédia v modernom chápaní je vedou, skúmajúcou narušenú komunikačnú schopnosť u človeka z hľadiska jej príčin, prejavov, následkov, možností diagnostiky, terapie i prevencie.“ (Lechta, 2002)
Potrebné je poznamenať, že čiastkovými otázkami terapie NKS sa zaoberá viacero odborov, ako psychológia, foniatria, neurológia, psychiatria, ale cielene a komplexne tak v teórii ako v praxi najviac venuje logopédia. Z hľadiska terapie NKS podľa Lechtu (2002) je potrebné zdôrazniť ponímanie logopédia ako interdisciplinárneho vedného odboru , ktorého predmetom sú zákonitosti vzniku, eliminovania a prevencie NKS, pričom vychádzame z teórie, že komunikačná schopnosť človeka pokladáme za narušenú vtedy, ak niektorá jazyková rovina jeho prejavov - alebo niekoľko rovín – pôsobí rušivo so zreteľom na jeho komunikačný zámer.
Súčasné vývojové trendy – prakticistický a emancipačný - v logopédii sa významne premietajú práve do oblasti terapie.
Prakticistický trend poníma logopedickú terapiu ako „kuchársku knihu“, ktorá predkladá konkrétne „recepty“ , t.j. konkrétne inštrukcie na odstraňovanie jednotlivých druhov NKS bez uvažovania v širších súvislostiach a o teoretických východiskách a efektívnej aplikácie.
Emancipačný trend plne rešpektuje interdisciplinárny charakter logopédie, ako vedného odboru, so svojimi právami (rovnocenné postavenie v transdisciplinárnej kooperácii) a povinnosťami ( budovania vlastnej terminológie, metodológie a pod.). V oblasti terapie NKS poskytuje logopédom nielen konkrétne metódy a postupy, ale ucelenú koncepciu terapie –východisko, opodstatnenosť, adekvátnosť, efektívnosť, podmienky úspešného aplikovania.
Podľa Lechtu „terapia NKS sa jednoznačne chápe v zmysle emancipačného trendu a nie iba ako obyčajný zoznam „receptov“, pracovných postupov odstraňovania NKS.“(2002)
Z hľadiska interdisciplinárneho postavenia logopédie je však nevyhnutné udržiavanie rovnováhy vplyvov jednotlivých súvzťažných vied tak, aby žiadna z nich v interdisciplinárnom postavení neprevažovala, nedominovala (in Lechta 2002).
Pre úspešné terapeutické pôsobenie je nevyhnutné mať na zreteli, že stredobodom pozornosti terapeuta nie je iba NKS ale človek s NKS so svojimi špeciálnymi potrebami a špecifikami životného prostredia.
1. Vymedzenie
Vymedzenie termínu, ktorý by jednoznačne vystihoval aktivitu logopéda v priebehu terapie je pomerne komplikovaná, vzhľadom na rôznorodosť pôsobenia v jednotlivých zložkách. Existovali rôzne vymedzenia smerujúce k výchove reči, k logopedickým činnostiam a pod, ktoré sa ale v praxi neujali.
Aktivitu, ktorá je špecifická pre prácu logopéda vo všetkých oblastiach, možno označiť termínom „logopedická intervencia“ (Lechta, 2002).
Podľa Lechtu logopedická intervencia je špecifická aktivita, ktorú uskutočňuje logopéd s cieľom :
- identifikovať,
- eliminovať, zmierniť či aspoň prekonať NKS, alebo
- predísť tomuto narušeniu (zlepšiť komunikačnú schopnosť).
Za účelom dosiahnutia uvedených cieľov logopedická intervencia sa realizuje na troch úrovniach:
- logopedická diagnostika ,
- logopedická terapia ,
- logopedická prevencia.
2. Východiská
Východiskom, ktoré výrazne určuje a ovplyvňuje úspešnosť terapie NKS je dôkladná diagnostika (niekedy sa za súčasť logopedickej diagnostiky považuje aj návrh terapeutických opatrení).
Z hľadiska hĺbky diagnostického záberu Lechta (2002) uvádza tri úrovne logopedickej diagnostiky:
1. Orientačné vyšetrenie – v rámci skríningu a depistáže rieši otázku, či má vyšetrovaná osoba NKS, alebo nie ?
2. Základné vyšetrenie – určenie základnej diagnózy, rieši sa otázka o aký druh NKS ide?
3. Špeciálne vyšetrenie – rieši sa otázka aký je typ, forma, stupeň NKS, aké sú príčiny a pod.
Z hľadiska efektívnej terapie najvýznamnejšiu úlohu majú špeciálne vyšetrenia.
3. Ciele
Pri vymedzení cieľov terapie NKS je potrebné vychádzať z emancipačných trendov v logopédii a jazykovednej teórie komunikačných bariér. Pri odstraňovaní týchto bariér logopéd pôsobí ako „menič“ diskrepantnej komunikácie na adekvátnu komunikáciu. Príčiny komunikačnej bariéry môžu byť rôzne – mentálne faktory, zlyhanie receptorov, malá jazyková kompetencia, sociálne faktory a pod.
Podľa Lechtu (2002) „cieľom terapie NKS v najširšom zmysle slova je eliminovať, zmierniť či aspoň prekonať NKS.“ Ak nie je možné NKS odstrániť, snažíme sa aspoň eliminovať a hlavne prekonať súvisiace komunikačné bariéry a tým podnecovať a znovu obnovovať sociálnu integráciu človeka s NKS.
4. Metódy
Metódy logopedickej terapie podľa Lechtu (2002) môžeme podľa ich všeobecného vymedzenia rozdeliť na :
- stimulujúce – stimulácia nerozvinutých a oneskorených rečových funkcií
- korigujúce – korekcia chybných rečových funkcií
- reedukujúce – reedukácia stratených alebo dezintegrovaných rečových
funkcií.
Podľa uvedeného Lechta (2002) charakterizuje logopedickú terapiu ako:
- špecifickú aktivitu
- ktorá sa realizuje špecifickými metódami
- v špecifickej situácii zámerného učenia (tzv. riadené učenie).
Ak zlyhajú všetky terapeutické pokusy o eliminovanie. Zmiernenie či aspoň prekonanie NKS, je potrené podrobiť analýze problém neúspešnosti terapie NKS.
5. Techniky a stratégie
Na rozdiel od metódy logopedickej terapie, ktorá označuje určitú cestu k dosiahnutiu želaného cieľu , t e ch n i k a logopedickej terapie predstavuje určitú činnosť, pracovný postup, pomocou ktorého stanovený cieľ môžeme dosiahnuť. Techniky môžeme deliť ešte na priame a nepriame.
S t r a t é g i u môžeme chápať ako určitý plán, koncepciu, základné východisko ako účelne aplikovať jednotlivé techniky.
6. Princípy
Princípy logopedickej terapie predstavujú súbor určitých pravidiel, ktoré podmieňujú úspešnosť metód logopedickej terapie. V špecifickej situácii logopedickej terapie NKS je podľa Lechtu (2002) potrebné rešpektovať:
- všeobecné princípy riadeného učenia – princíp motivácie, spätnej informácie, opakovania, transferu s pod.
- tradičné pedagogické princípy – princíp uvedomelosti, aktivity, názornosti, sústavnosti, trvácnosti, individuálneho prístupu atď.
- špeciálno-pedagogické princípy – princíp minimálnej akcie, relaxácie, vývinovosti, tímového prístupu, symetrickosti terapeutického vzťahu, multisenzoriálneho alebo monosenzoriálneho prístupu, krátkodobého, ale častého precvičovania, funkčného používania reči, celostného prístupu, včasnej intervencie, imitácie prirodzeného, normálneho vývinu reči, princíp prekonávania komunikačnej bariéry.
7. Formy a druhy
Lechta(2002) uvádza podľa Borbonusa a Maihacka v oblasti logopédie nasledujúce formy terapie:
A/ individuálny terapia ( 30 – 60 min. sedenia podľa druhu NKS a veku človeka )
B/ skupinová terapia ( skupinu tvorí 3-6 ľudí s NKS podľa potreby )
C/ intenzívna terapia ( napr. niekoľkokrát denne )
D/ intervalová terapia ( po odstupe niekoľkých týždňov alebo niekoľkých
mesiacov sa opätovne aplikuje intenzívna terapia ).
Je zrejmé, že z hľadiska optimálnej starostlivosti sú možné tie najrozličnejšie variácie. Kombinácie jednotlivých foriem terapie.
Podľa Brauna ( in Lechta, 2002 ) je možné rozlíšiť dve formy terapie :
- štruktúrno-analytickú formu – klasický princíp diagnóza – terapia
- interakčno-analitická forma – cieľovo orientovaný terapeutický plán si vyžaduje analýzu rečového správania a úrovne rečového vývinu.
Čo sa týka druhov terapie , existuje veľké množstvo, ktoré neboli ešte komplexne utriedené :
napr. : kontextuálna ( v prirodzenom prostredí človeka ), rodinná, ergoterapia, fyzická( rehabilitačná ), rekreačná, cvičná ( nácvik fyziologických stereotypov ), bibloterapia, dramatoterapia, muzikoterapia, terapia hrou, myofunkčná terapia, psychomotorická terapia a pod.
Ďalšie delenie by bolo možné z hľadiska veku, zamerania, prístupu a pod. S vývojom logopédie sa neustále objavujú nové.
8. Zameranie
Zameranie terapie vždy závisí od špecifík daného prípadu, ale rovnako aj od orientácie terapeuta . Podľa orientácie terapeuta je možné delenie podľa Dvořáka (in Lechta, 2002 ) nasledovne :
- kauzálna terapia – zameriava sa na príčiny NKS
- symptomatická terapia – v prípadoch neidentifikovanej etiológie NKS
- celostná (holisticky zacielená) terapia – holistické zameranie nie len z hľadiska človeka s
NKS ale aj z hľadiska jednotlivých súčastí terapie
Prelínanie s inými súčasťami logopedickej intervencie
Nie vždy je nutné a ani možné odlíšiť od seba jednotlivé súčasti – terapiu, diagnostiku a prevenciu – v logopedickej intervencii. Niekedy nastáva vzájomné prelínanie ich prvkov.
Terapia bezprostredne nadväzuje na diagnostiku NKS, kde v ich prelínaní dochádza k tzv. terapeutickej diagnostike alebo diagnostickej terapii
Rovnako sa môže terapia prelínať aj s prevenciou Primárna prevencia môže byť nešpecifická alebo špecifická, ako preventívna terapia – u detí s vývinovou dysfluenciou. Alebo terciárna prevencia – ktorá sa snaží predísť ďalšiemu negatívnemu vývinu u ľudí, kde je už rozvinutá NKS.
Terapiou sa prelína aj logopedické poradenstvo – v modernej logopédii sa uplatňuje systém symetrického poradenstva – rodič, príbuzný, resp. človek s NKS je partnerom logopéda .
Použitá literatúra:
Lechta,V. a kol.: Terapia narušenej komunikačnej schopnosti ( Osveta, 2002 )
Vypracovala: Mgr. Veronika Maňková , logopéd DIC Zvolen