Poruchy reči

Klasifikácia porúch reči a ich prejavy

1.   Poruchy vývinu reči


a ) A L Á L I A – detská bezrečovosť , hodnotí sa tak stav, keď sa rečový prejav nedostavuje
                          ani po 3. roku veku dieťaťa. Reč sa nerozvíja vôbec, alebo ustane na nižšom
                          stupni vývinu a nepokračuje ďalej.

b ) Oneskorený vývin reči – reč sa vyvíja oneskorene oproti fyzickému veku:

c )  Obmedzený vývin reči – býva dôsledkom mentálnych postihnut

d) Prerušený vývin reči - vývin reči sa po určitú dobu vyvíja správne, potom - najčastejšie pod
                                         vplyvom vonkajšieho zásahu - posttraumatické stavy alebo
                                         ochorenia, pokračuje ďalej a vráti sa k norme alebo sa môže vyvíjať
                                         ako pri obmedzenom vývine reči

e )  Predčasný ( prekotný ) vývin reči – v začiatočnom období vývinu reči predbieha normu
      napr. v dôsledku nadmerného podnetného pôsobenia, postupne sa vývin priblíži sa k norme.

f ) Nesprávny ( scestný ) vývin – napr. pri rázštepe podnebia, robí reč dieťaťa nápadnou
                                                  odlišnou. 

2.   Poruchy výslovnosti – DYSLÁLIE

Väčšina detí vyslovuje niektoré hlásky nesprávne. To je jav fyziologický, ktorý trvá do konca 5. roku života. Pokiaľ nesprávna výslovnosť pretrváva  aj  po 7. roku života  tak hovoríme o poruche výslovnosti. Prejavujú sa tromi spôsobmi:

a)      dieťa niektorú hlásku vynecháva – mogilália
b)      zamieňa hlásku za inú hlásku – paralália
c)       určité hlásky tvorí nesprávnym spôsobom – táto porucha výslovnosti sa označuje
      príponou  -izmus, pripojenou ku gréckemu názvu hlásky.


3.  Centrálne poruchy reči – ako pridružené (sekundárne) poruchy pri inom postihnutí:

a)      reč mentálne postihnutých
b)      afázia – strata reči na podklade organického poškodenia mozgu. Pri strate porozumenia
      reči ide o senzorickú afáziu, pri strate schopnosti hovoriť ide o motorickú afáziu, a 
      pri strate všetkých výkonoch reči hovoríme o totálnej afázii.
c)       Dysatria je poruchou koordinácie hovorového výkonu, ide o poruchu článkovania reči,
      o poruchu vyslovovania vôbec a nie len o poruchu výslovnosti. Je sprievodným
      prejavom pri detských mozgových obrnách.


4. Neurózy reči – neurózy sú funkcionálne poruchy vyššej nervovej činnosti, ide
                            o poruchu vzájomného vzťahu podráždenia a útlmu.

a)      Mutizmus (onemenie) – je strata reči na funkčnom podklade. Ide o patologicky zvýšený
      útlm rečovej funkcie. Strata reči vystupuje náhle, postihnutí chce hovoriť, ale nemôže.
b)      Surdomutizmus – neurotická strata reči spolu s útlmom počutia reči. Vyskytuje sa ako
                                   príznak hysterie po duševných úrazoch.
c)       Elektívny mutizmus – je výraz negativistického postoja k hovoreniu zameraný len
                                        elektívne (výberovo) voči niektorým osobám.
d)      Brblavosť – vyznačuje sa poruchou tempa a rytmu reči. Najnápadnejším príznakom je
                         zrýchlená reč.
e)      Zajakavosť – je neuróza reči hlavne detského veku. Zábrany z reči prekonáva 
      koktavý nadmerným až kŕčovitým svalovým úsilím. Kŕčovité napínanie svalstva je dvojaké:
      sú to klonické kŕče ( šklbavé: napr.: ma-ma-ma-ma-maminka ) a kŕče tonické
      ( napínavé, napr.: m-maminka ).


5. Poruchy čítania a písania – vrodené poruchy písania a čítania označujeme ako  oslabenú
    schopnosť pre čítanie a písanie, ktorá je pod úrovňou schopností vo väčšine ostatných 
    predmetov vyznačuje sa príznačnými chybami, ako neznalosť písmen, ich neisté poznávanie,
    zámeny, prešmykovanie, chybná diferenciácia, obrátené čítanie/písanie v slabikách, sledu
    slabík v slovách, ďalej vynechávanie, dohadovanie, analyticko-syntetická neobratnosť a pod.


6. Poruchy zvuku reči - na vytváraní hláskových zvukov sa zúčastňuje aj
   rezonancia v nosnej a nosohltanovej dutinepri poruche tejto rezonanciedochádza k poruchám
   zvuku reči ako :

a)      fufňavosť – zatvorená f.- je patologicky znížená nosovosť, otvorená f.- je patologicky
                        zvýšená nosovosť.
b)      palatolália – je vývinová porucha reči, ktorá sprevádza vrodený rázštep podnebia.


7. Poruchy hlasu - môžu vznikať napr. v dôsledku prepínania hlasu a objaviť sa
    v podobe: detskej chraplavosti, hlasových mutačných poruchách alebo neurotických
    poruchách hlasu, ako afónia alebo fonasténia a spastická dysfónia.

Vypracovala: Mgr. Veronika Maňková, logopéd DIC Zvolen 

Použitá literatúra:

-  Lechta,V.: Logopédia IV ( Rozvíjanie reči ) , UK Bratislava,  1985.
-  Sovák,M.: Logopedie , SPN Praha, 1971.