Vývin reči

Vývin reči z hľadiska onotogenézy človeka

Vývin reči je najpozoruhodnejším procesom v celom živote človeka. I keď v priebehu ontogenézy reči môžeme pozorovať určité medzníky, tieto normy sú platné  v priemere v 50%. V ostatnom období môžeme pozorovať akceleráciu alebo retardáciu jednotlivých štádií vo vývine reči. Jednotlivé dĺžky štádií sú individuálne dlhé, to však neznamená, že niektoré štádium môže byť vynechané.

Súčasne si musíme uvedomiť nesmiernu rozmanitosť a dialektickú súvzťažnosť vplyvov, pôsobiacich na vývin reči.

Štádiá vývinu reči sa v odbornej literatúre bežne delia na:

1.       tzv. „predstupne“  ( prípravné štádiá, predrečové činnosti ) - rozvíjajú sa zručnosti a návyky
      potrebné pre rečový prejav

2.        „vlastný vývin reči“ ( t.j. vývin reči v pravom slova zmysle ) - počnúc prvou skutočnou
       jednoslovnou vetou.

Podľa Sováka (1970) aj keď sa pri jednotlivcoch prihliada na ich individuálne vlastnosti a rozdielne výchovné pôsobenia, vo vývine reči sa dá vyznačiť určitý postup:

1.)     v začiatkoch rečového vývinu poskytuje nižšia nervová činnosť základný zvukový materiál,
      modulovaný citom,

2.)     začiatky vlastného vývinu reči sa rozvíjajú až s vyššou nervovou činnosťou, najprv vo väzbe
      na konkrétne javy, na názor, teda na úroveň prvosignálnu,

3.)     prenosom hovorených symbolov na podobné javy sa vytvára zovšeobecňujúca funkcia slova,
      reč prechádza kvalitatívnou premenou na druhosignálnu úroveň,

4.)     vytvorené hovorené stereotypy sú základom hovorovej reči,

5.)     postupnou intelektualizáciou sa reč stáva nástrojom myslenia a dorozumievania.

 
Použitá literatúra:

Lechta,V.: Logopédia IV ( Rozvíjanie reči ) , UK Bratislava,  1985.
Sovák,M.: Logopedie , SPN Praha, 1971. 

Vypracovala: Mgr. Veronika Maňková , logopéd DIC Zvolen