ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ DETÍ SOŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI

 ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ DETÍ SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO.docx (20,5 kB) 

 

Školská zrelosť, čiže školská spôsobilosť dieťaťa pre zvládnutie určitých výchovno-vzdelávacích požiadaviek, ktoré budú na dieťa kladené v školskom prostredí, v sebe predstavuje súbor znakov, ukazovateľov, ktoré sú prediktorom pre úspešné zvládnutie školských povinností.Vstup do školy predstavuje podstatnú zmenu v doterajšom spôsobe života dieťaťa. Začínajú sa mu prvé vážne povinnosti. Dieťa sa musí podriadiť cudzej autorite, prispôsobiť sa požiadavkám školy, obmedziť hru ako najcharakteristickejšiu činnosť v predškolskom období a prejsť k učeniu ako hlavnej činnosti v škole, ktoré si vyžaduje aktívnu pozornosť a väčšiu koncentráciu. Na dieťa sa začínajú klásť oveľa väčšie nároky ako doteraz. Preto je veľmi dôležité, aby bolo dieťa na školu dostatočne pripravené, aby dosiahlo určitý stupeň vývinovej zrelosti, čiže školskú zrelosť. Tú je potrebné posudzovať komplexne. Existuje viacero znakov, ktoré umožňujú rozpoznať, či je dieťa dostatočne zrelé na školu.

 

 ZÁKLADNÉ ZNAKY ŠKOLSKEJ ZRELOSTI

 

Vek

K 31.8. má dieťa dovŕšiť vek 6 rokov. Priemerný vek pripravenosti na školu je 6,5 roka. Samozrejme je to individuálne u každého dieťaťa. Čo sa týka pohlavia všeobecne chlapci dozrievajú neskoršie ako dievčatá. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov narodených od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť u odborníka, buď v CŠPP, alebo v CPPP.

 

Telesná zrelosť

U dieťaťa sa posudzuje :

- výška a hmotnosť (ak má dieťa slabú telesnú konštrukciu môžme u neho zaznamenať zvýšenú unaviteľnosť),

-„filipínska miera“ (dieťa si dočiahne pravou rukou cez hlavu ľavé ucho),

- premena postavy (menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, relatívne sa zmenší veľkosť hlavy v pomere k telu),

-„kostný vek“ (dieťa má kompletne vyvinutý mliečny chrup, začína sa výmena zubov),

-dieťa okolo 6. roku lepšie ovláda svoje telo, koordinuje svoje pohyby, vykonáva drobnejšie a presnejšie pohyby.

 

Mentálna zrelosť

Rešpektuje inteligenčnú úroveň dieťaťa.

Myslenie sa stáva analytickejším, zdokonaľuje sa schopnosť vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi, schopnosť reprodukovať predlohu, obohacuje sa slovná zásoba dieťaťa a jej obsah. Dieťa má spontánny záujem o číslice, písmená. Rozvíja sa logické-kauzálne myslenie (príčina-následok). Dieťa chce vedieť viac, neustále sa pýta prečo.

Vnímanie:

- zrakové: dieťa - pomenuje a priradí všetky farby

                             - pomenuje a priradí základné geometrické tvary

                             - skladá puzzle

                             - postrehne rozdiely na obrázku

                             - rozlíši figúru v pozadí

                             - zapamätá si 4 – 5 predmetov alebo obrázkov

                             - skladá útvary podľa predlohy

- sluchové, dieťa - rozlišuje rôzne zvuky, intenzitu tónu, určí smer zvuku,

                              - zopakuje krátku rytmickú sekvenciu, rozlíši rýchle a pomalé tempo

                              - má zvládnutú analýzu a syntézu slov na slabiky, určí prvú a poslednú hlásku v slove

                              - sluchová pamäť

 

 

Sociálna zrelosť

Predpokladá:

- aby sa dieťa bez problémov adaptovalo v novom sociálnom prostredí, bolo primerane samostatné a nezávislé od rodičov. V jeho správaní by sa nemali prejavovať žiadne zlozvyky (cmúľanie prstov, obhrýzanie nechtov),

- aby dieťa dokázalo plniť požiadavky dospelého, uznávalo autoritu učiteľa, ochotne plnilo jeho príkazy, bolo primerane citlivé na jeho hodnotenia,

- dieťa by nemalo mať strach zo školy, trému,

- aby vedelo spolupracovať so spolužiakmi, podriadiť sa kolektívu, nesprávať sa odmietavo, agresívne,

- aby dieťa malo schopnosť reálne hodnotiť svoje správanie, aj správanie iných a vedelo zaujať správny postoj k jeho hodnoteniu

 

Aktuálnym ukazovateľom sociálnej zrelosti je napr. Aj vyjadrenie „Pani učiteľka povedala…“.

 

Emocionálna zrelosť

Dieťa by malo byť emocionálne stabilné, odolné voči frustrácii, prípadnému neúspechu. Malo by vedieť primerane kontrolovať svoje city, svoje správanie. Nebyť impulzívne, citovo labilné, plačlivé alebo naopak agresívne, vzdorovité.

 

Motivačná zrelosť

Dieťa by malo byť zrelé pre prácu. Chce sa učiť, je vytrvalejšie, dlhšie sa sústredí , aj keď je úloha únavná, menej zaujímavá, je schopné spolupracovať na spoločnej úlohe s ostatnými deťmi, vzdať sa svojich osobných potrieb a sústrediť sa na spoločný cieľ. Vie rozlíšiť hru od povinnosti.

 

Reč

Dieťa by malo vyslovovať správne všetky hlásky. Mať dostatočnú slovnú zásobu, používať všetky slovné druhy. Vo vetách a v jednoduchých súvetiach by malo porozprávať napr. svoje zážitky, interpretovať obsah krátkej rozprávky.

 

Pozornosť

Dieťa sa dokáže sústrediť na dostatočne dlhú dobu. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Sedí kľudne, nerobí rôzne neúčelné mimovoľné pohyby, neotáča sa. Na vyzvanie a na pokyn reaguje.

 

Jemná motorika

Budúci prvák by mal:

- správne držať ceruzku. Okrem správneho úchopu je dôležitý aj prítlak písadla (netlačiť),                                            

- správne sedieť pri písaní. Dieťa by malo mať vystretý chrbát, dostatočnú vzdialenosť hlavy od podložky. Sklon zošita by mal byť mierne naklonený. Či je dieťa pravák, alebo ľavák, tak smerom do ľava. Pričom ľavák má svoju ľavú ruku umiestnenú nad linajkou. A pravák svoju pravú ruku umiestnenú pod linajkou.Línie pri písaní by nemali byť roztrasené. Správne návyky pri písaní je potrebné upevňovať už v predškolskom veku, pretože nesprávne osvojený návyk sa v škole dieťa ťažšie odnaučí,

- vedieť strihať po predkreslenej čiare a mať správny úchop nožníc, druhou rukou si pridržiavať papier,

- v oblasti figurálno kresebného prejavu by malo dieťa nakresliť kompletnú postavu (oči, obočie, mihalnice, päť prstov na rukách, krk...). Nakreslená postava by nemala byť asimetrická (veľká hlava, malé telo). Kresba by mala byť pestrofarebná s využitím celej plochy papiera. Pri vyfarbovaní opbrázka by dieťa nemalo prejsť cez línie. Kresba už vernejšie odráža skutočnosť,                                                   

- v oblasti grafomotoriky a vizuomotoriky, kde sa jedná o koordináciu oka a ruky by dieťa malo vedieť napodobniť tvary písma, geometrické tvary. Prekresliť jednoduchú predlohu, vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky, slimáky....Vyhľadávať najdlhšie a najkratšie cesty v labyrinte, bez toho, že by prešlo cez vyznačenú líniu.

 

Hrubá motorika

Dieťa by malo byť motoricky obratné, vedieť skákať, aj na jednej nohe, behať, preliezať, chytať a hádzať loptu zo vzdialenosti približne 2 m. Hodí loptičku do koša zo vzdialenosti 1,5m. Vydrží aspoň chvíľu stáť na jednej nohe. Vstane z ľahu na chrbte, bez toho aby sa opieralo o ruky. Pohybuje sa v rytme hudby.

 

Lateralita

čiže pravorukosť alebo ľavorukosť by mala byť pred nástupom do školy vyhranená. Prekrížená lateralita, t. j.  vedúca pravá ruka a ľavé oko alebo vedúca ľavá ruka a pravé oko môžu byť prediktorom vyvíjajúcich sa špecifických vývinových porúch učenia.

 

Všeobecné vedomosti

Dieťa by malo vedieť svoje celé meno, adresu, vek, informácie o najbližších príbuzných. Malo by disponovať určitými všeobecnými poznatkami zo svojho okolia. Poznať dopravné prostriedky, predmety dennej potreby a ich funkciu, poznať niektoré druhy ovocia a zeleniny, niektoré domáce, lesné, exotické zvieratá, hmyz, niektoré druhy kvetov. Poznať časové predstavy: dni v týždni, ročné obdobia a čím sa každé ročné obdobie vyznačuje. Vedieť reprodukovať báseň, riekanku, pieseň.

 

Orientácia

Dieťa by malo mať osvojenú pravo-ľavú orientáciu-na tele, v priestore, na podložke. Vie s orientovať v priestore kde je hore, dole, vpredu, vzadu, opísať vzájomnú polohu predmetov pomocou predložiek na, nad, pod, za, vedľa, pri, medzi...Vie sa orientovať v čase (dnes, zajtra, včera, ráno, na obed, večer, kedy bolo, kedy bude).

 

Matematické schopnosti

Dieťa by sa malo orientovať v rade, kto je prvý, posledný, pred, za, hneď pred, hneď za. Používať pojmy všetci, nie všetci, väčší, menší. Určiť počet prvkov do 6. Mechanicky ovládať číselný rad do 10.Malo by vedieť vytvárať súbory prvkov podľa viacerých vlastností. Porovnávať množstvo prvkov viac, menej, rovnako, veľa, trochu, málo.

 

Sebaobslužné a hygienické návky

Dieťa by sa malo samostatne obliecť, obuť, zaviazať šnúrky, zapnúť gombíky. Dbať o úpravu zovňajšku. Pri stolovaní samostatne jesť, používať už celý príbor, vedieť si natrieť pomazánku na chlieb. Po jedle by dieťa malo zostať čisté. Tak isto by dieťa malo byť samostatné pri umývaní, aj pri umývaní zubov (samozrejme rodič mu ich dočistí).

 

Spomínané základné ukazovatele školskej zrelosti sa týkajú intaktných detí. U detí,  ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby v dôsledku zdravotného znevýhodnenia môže jeden, alebo aj viacero týchto ukazovateľov absentovať, prípadne ho nemusí ani nikdy dosiahnuť, pokiaľ sa jedná o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, aj napriek tomu, že dieťa dovŕšilo vek pre nástup do školy. Preto je v tomto prípade nutné navštíviť CŠPP, kde dieťa po preskúmaní jeho celej anamnézy, prípadne pedagogickej charakteristiky, vyšetrí psychológ a následne na to aj špeciálny pedagóg, ktorý presne odporučí ďalší postup vo výchovno-vzdelávacom procese. Oboznámi rodiča s tým, aké sú možnosti  edukácie jeho dieťaťa. Odporučí potrebnú legislatívu, na každé dieťa presne „našije“ metodické odporúčania pre prácu učiteľa podľa druhu a typu postihnutia, ktoré budú rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Prípadne, keď si to vyžaduje jeho zdravotný stav, odporučí k dieťaťu asistenta učiteľa.

 

 Vypracovala: Mgr. Katarína Tuhárska, špeciálna pedagogička CŠPP pri ŠZŠ Zvolen, 2010.