Mentálne postihnutie
DUŠEVNÁ ZAOSTALOSŤ - MENTÁLNA RETARDÁCIA
(podľa MKCH - 10)
Za mentálnu retardáciu sa pokladá zastavenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Porucha sa prejavuje počas vývinovej periódy a charakterizuje ju najmä poškodenie schopností patriacich k celkovej úrovni inteligencie, t. j. poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych schopností. Retardácia sa vyskytuje s inými psychickými či somatickými poruchami alebo bez nich.
Stupne duševnej zaostalosti sa zvyčajne hodnotia štandardnými inteligenčnými testami.
Niekedy sa dopľňajú stupnicami hodnotiacimi sociálnu adaptáciu v danom prostredí. Takéto
hodnotenie umožňuje približné stanovenie stupňa duševnej zaostalosti. Diagnóza bude
závisieť od celkového zhodnotenia intelektuálnych funkcií skúseným diagnostikom.
Intelektuálne schopnosti a sociálna adaptácia sa môžu časom meniť, a akokoľvek nízke,
môžu sa zlepšiť vplyvom nácviku alebo rehabilitácie. Diagnóza by sa mala stanoviť na
základe súčasnej úrovne funkcie.
Stupne:
F70 ĽAHKÁ DUŠEVNÁ ZAOSTALOSŤ
Rozsah IQ od 50 do 69 (u dospelých, mentálny vek od 9 do 12 rokov).
Výsledkom budú pravdepodobne problémy s učením v škole. Veľa dospelých je schopných pracovať, udržiavať dobré spoločenské vzťahy a byť prospešnými spoločnosti.
F71 STREDNÝ STUPEŇ DUŠEVNEJ ZAOSTALOSTI
Rozsah IQ od 35 do 49 (u dospelých, mentálny vek od 6 do 9 rokov).
Výsledkom bude pravdepodobne výrazne oneskorený vývin v detstve, ale väčšina je schopná dosiahnuť určitý stupeň nezávislosti a schopnosti primerane komunikovať a nadobudnúť školské zručnosti. Život a práca dospelých v spoločnosti vyžaduje starostlivosť rôzneho stupňa.
F72 ŤAŽKÁ DUŠEVNÁ ZAOSTALOSŤ
Rozsah IQ od 20 do 34 (u dospelých, mentálny vek od 3 do 6 rokov).
Výsledkom bude pravdepodobne potreba neustálej starostlivosti.